(13) Nová členka: Amaranthes

25. listopadu 2011 v 20:11 | Grizzly |  Klub
Takže, chtěla bych tu přivítat novou členku, která se stává "výroční"!!! Vítejte u nás AMARANTHES!!!!
Kategorie: Kreslení, Grafika
Inspirace: umění, dějiny, hudba
Oblíbený umělec: Leonardo da Vinci

Ukázka tvorby:
(snad nevadí, že jsem sem hodila zrovna tento výtvor :D :D)
 

Temnota v duši - Kapitola I. - Mrazenie

12. listopadu 2011 v 18:30 | Elizabeth Rose |  Povídky

I.
Psst, Annie. Sústred sa a počúvaj ma!
Rozmuieš?
Nepokúšaj sa odvrátiť odomňa myseľ, lebo inak...

II.
Annie sa zobudila vo svojej izbe zaliatej ranným slnkom. Jemne zažmurkala, ale stále videla akoby cez hmlu.
Prisnilo sa jej to?
Nevedela.
Opäť jemne zažmurkala, aby hmlu odohnala.
Annie ospalo zívla a pozrela von oknom. Videla, ako sa kaluže smrznutej vody - po včerajšej búrke - ligocú na jemnom svetle slnka. Oprela sa o lakte a chcela vstať.
Posadila sa...
Annie, pozorne ma počúvaj. Nepokúšaj sa odvrátiť odo mňa myseľ. Inak... Nedokončil hlas. Bol mrazivý a zlovestný. Annie naháňal strach.
"čo?" spýtala sa prázdnej izby. Ba sa aj poobzerala, či tam niekto nie je.
Ked sa presvedčila, že je v izbe sama, pokrčila plecami a vstala z postele.
Len pokoj, upokojovala sa, bol to len sen. Trochu sa pousmiala nad svojim strachom a vykročila ku dverám.
Annie, to nebol sen... zase on.
"čo... Kto ste?" Zase sa poobzerala po izbe, no nik tam nebol.
Pst, počúvaj ma! skríkol a Annie si začala uvedomavať, že ten hlas neznie v tej izbe, ale mala pocit...
Akoby...
Panebože... Akoby bol v jej hlave.
Nie, nepočula svoje myšlienky, ale ten hlas... mrazilo ju z neho.
Annie, dočerta, počúvaj ma! Vytrhol ju z myšlienok.
Annie stála uprostred izby a meravo hľadela do prázdna. Odhrnula si hnedé vlasi z čela a zrazu si všimla niečo zvláštne.
Na pravej ruke sa jej zjavila krvavá rana a predlžila sa asi na päť centimetrov. Zhrozene vykríkla a najprv pozorovala, ako jej z rany tečie červená krv a potom zo strachu, že vykrváca, vybehla z izby a vydesene volala na mamu, ktorá vyšla z kuchyne a preľakla sa.
"Annie, zlatko, čo sa stalo?" Chytila ji za zápästie. "Pod, ošetrím ti to."
Viedla Annie do kúpeľne.
"Ako sa ti to stalo?" spýtala sa starostlivo mama.

III.
Jej mama bola kedysi zdravotnou sestrou, žije v troj izbovom byte s dvomi deťmi - Annie a Danom. S Aaronom Stevensonom sa rozviedla pred tromi mesiacmi a vtrdy zavše neznášala, ked ju volali "pani Stevensonová." No teraz má svoje pravé meno - Laurel Leeová.
Dan má päť rokov a Annie desať. Danovi otec chýba, a večne sa Laurel naňho pýra.
Ich otec od nich odišiel v deň Danových štvrtých narodenín. Dan si myslele, že odišiel preto, že nechcel, aby sa Dan narodil.
Laurel však poznala pravdu.Odišiel za svojou milenkou kamsi daleko. Dala mu navýcer medzi ňou a tou milenkou. Nuž, rozhodol sa tak ako sa rozhodol a odišiel. Laurel to trápilo, samozrejme, ale vravela si, že nemá zmysel sa trápiť pre niečo, čo už nezmení.

IV.
"Z ničoho nič sa mi to zjavilo na ruke!" zvolala Annie, ked jej pritískala mokrú vreckovku na zápästie.
"Ale miláčik. Istotne si sa niekde porezala. To sa ti nemohlo stať len tak."
"Ale..."trvala na svojom Annie.
Mamu poznala ako svoju vlastnú dlaň a preto dobre, veľmi dobre vedela, že sa neoplaté ju o niečom presviedčať. A najmä o tom, čo nevidela na vlastné oči.
A tak to vzdala.
Zrazu zacítila ju. Ostrú bolesť, ktorá sa rozťahovala okolo rany. Predtým jej nevenovala pozornosť, ale teraz sa Annie naplno zmocnila bolesť. Zrazu jej mama jemne stlačila už zaviazané zápästie a Annie vykríkla od bolesti.
"Ach, prepáč," ospravedlnila sa- "Netlačí ťa to?"
"Nie."
Annie chvíľu uvažovala, či mamu nezačne znovu presviedčať o záhadných hlasoch, ale napokon zahnala túto myšlienku.
Vidíš, Annie? Ked ma nebudeš počúvať, takéto úrazy sa ti môžu stávať čoraz častejšie. Varoval ju hlas.
Dobre, dobre! Skríkla Annie v myšlienkach. Pristala, lebo mala strach, že jedného dňa bude bez ruky či nohy, ked sa jej tak vyhrážal.
Celkom živo si to predstavovala: jedného rána sa zobudí bez nohy či ruky. Prsty pritlačí ku kýpťu a dotkne sa krvi a mäsa.
Fuj! Dvíhal sa jej pri tej predstave žalúdok. Povedala si, že už radšej na to myslieť nebude. Pomaly sa odoberie do svojej izby a bude sa s ním rozprávať.
"Uhm... Dakujem." Podakovala za ošetrenie a vybehla hore po schodoch.
Ked zabuchla dvere izby poobzerala sa po izbe, či je všetko ešte vždy na svojom mieste a či tam nik nie je.
Bola v izbe sama.
"Tak čo teda chceš?" spýtala sa potichu.
Nič. Ticho. Dlhé ticho.
"Hej! Tak sa ozvi, dočerta!" povedala už hlasnejšie.
Hlas sa neozval.
A ani sa neozve.
Dnes nie.

Týdeník #001

6. listopadu 2011 v 18:34 | Grizzly |  Novinky
  • Design od Morticii (+50 b.)
  • Bodovací program
  • Nový způsob vkládání článku na blog
A teď podrobněj:
1. MORTICIA A NOVÝ DESIGN
Morticia byla tak hodná, že pro spolek vytvořila nádherný design, který můžete vidět teď nastavený na blogu :)
2. BODOVACÍ PROGRAM
Byl obnoven. Za každý od teďka poslaný článek už budete mít dobře obodovaný :)
3. NOVÝ ZPŮSOB VKLÁDÁNÍ ČLÁNKU NA BLOG
Je nejspíš ta nejlepší novinka :)
Jelikož jsou členové líní posílat své výtvory mailem, stačí teď, když pošlou odkaz do jednoduchého shoutboardu, který najdete TADY. Je to opravdu jednoduché, takže snad nějaké výtvory přibydou :) Posílejte odkazy na své články, které zveřejňujete na svém blogu/webu.